Výstrahy: lavínové nebezpečenstvo Mierne Silný vietor - 1. stupeň

Spolupráca, ktorá „zahreje“

„Pri podchladení (hypotermii) dochádza k poklesu teploty organizmu pod úroveň potrebnú pre bežné fungovanie. Nastáva, ak sú straty tepla intenzívnejšie, ako je možnosť jeho produkcie organizmom. Po poklese telesnej teploty pod určitú hranicu dochádza k zúženiu ciev a centralizácii krvného obehu do vitálne dôležitých orgánov. Znižuje sa aktivita enzýmov a viazne dodávka kyslíka do tkanív. Následkom nedokrvenosti mozgu dochádza k zmätenosti, pacient je spavý, stráca vedomie. Objavia sa arytmie, činnosť srdca spomaľuje. Príčinou smrti býva jeho zastavenie spôsobené poruchou rytmu – komorovou fibriláciou. Najdôležitejšie je zastaviť pôsobenie chladu, alebo aspoň minimalizovať straty tepla. Ohrievanie zvonka je problematické. Úplne najlepšie je priame ohrievanie krvi, na čo sa dá použiť prístroj pre mimotelovú membránovú oxygenáciu (ECMO).“

www.wikipedia.org

Peter Nemec, garant a inštruktor Školiaceho strediska HZS

Aj keď sa zima a sneh držia v posledných týždňoch zubami – nechtami už len vo vyšších polohách pohorí, hypotermia nie je strašiakom horských záchranárov len v chladnom období. Tridsaťstupňové letné horúčavy rozpálených mestských ulíc nie sú v horách, kde pred nimi unikáme, skutočnosťou. Počasie je vrtkavé, zdvihne sa silný vietor a sneh sa vo vyšších polohách objaví aj uprostred leta. Vtedy stačí malé zakopnutie s následkom poranenia hlavy a krátkou stratou vedomia. „Termoregulácia závisí od správneho fungovania centrálnej nervovej sústavy. Poruchou vedomia môže byť vyblokovaná a pacient chladne. Aj v lete musíme myslieť na podchladenie,“ hovorí o nástrahách Peter Nemec, garant Školiaceho strediska HZS.

ECMO centrum vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici vytvorilo centrum hypotermie. V januári minulého roka oslovilo Horskú záchrannú službu a tiež ďalšie zložky Integrovaného záchranného systému, aby spoločnými silami vytvorili program, ktorý zvýši podchladeným pacientom šance prežiť. Na prvom stretnutí rozbehli protokol hypotermie, ktorý následne horskí záchranári zaviedli vo všetkých svojich oblastných strediskách.  „Myšlienku vyskúšať si a natrénovať záchranu ťažko podchladeného pacienta mi predstavil doktor bystrického ECMO tímu Róbert Nagypal. Práve on mi potom pomáhal s organizovaním školení a sám sa ich aj zúčastňoval,“ prejavuje vďaku za spoluprácu Peter Nemec.

Prvé nasimulovanie cesty podchladeného pacienta z horského prostredia prebehlo v septembri minulého roka na Donovaloch a viedlo až za dvere ECMO centra v Banskej Bystrici. Každá z prítomných zložiek mala priestor zhostiť sa svojej role. „Precvičili sme všetky postupy – v horách, v sanitke, postup pri prevoze pacienta a následne aj v nemocnici, kedy simulant – figurína, bola transportovaná priamo do ECMO centra do rúk lekárskeho tímu,“ upresňuje Peter Nemec.

Následný pozitívny ohlas ho motivoval, aby podobné cvičenie prebehlo v každom oblastnom stredisku HZS. Oslovení boli všetci poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby v podhorských oblastiach. Aj keď bez účasti vrtuľníkovej záchrannej služby, dokázal sa rozbehnúť reťazec simulácií záchranných akcií s následným transportom podchladeného pacienta do nemocnice.

Cvičenie z protokolu hypotermie v Západných Tatrách

Peter Nemec, inštruktor a garant Školiaceho strediska HZS má za úlohu vzdelávať horských záchranárov v oblasti urgentnej zdravotnej starostlivosti. Do tohto cyklu sú zaradené i postupy z protokolu hypotermie, ktoré musia záchranári poznať a zvládať. V priebehu decembra sa preto rozbehol maratón celodenných cvičení v teréne. „Slovenský raj, Vysoké Tatry, Žiarska, Zverovka, Malá Fatra, Skalka, Nízke Tatry – sever a na záver Nízke Tatry juh,“ menoval Peter Nemec každú oblasť. „Cieľom cvičenia z protokolu hypotermie je, aby sme podchladených ľudí z hôr, u ktorých sme svedkami zástavy obehu a musí dôjsť k resuscitácii, mohli transportovať do ECMO centra v Banskej Bystrici. Tam ich odborný tím dokáže zohrievať a zachrániť ich,“ vysvetľuje význam celodenného tréningu záchranárov.

Po úvodnom dvojhodinovom seminári mal inštruktor pozemnej záchrannej činnosti pripravený v teréne uveriteľný scenár. „Na tiesňovú linku Horskej záchrannej služby som nahlásil, že som našiel v lese dvoch ľudí. Jeden pacient s triaškou celého tela, teda ľahšie podchladený a druhý  ležal schúlený do klbka,“ hovorí o zadaní napísanom praxou Peter Nemec.

„Na tiesňovú linku Horskej záchrannej služby som nahlásil, že som našiel v lese dvoch ľudí,“
opisuje úvod cvičenia P. Nemec .

Tu vstupujú do deja horskí záchranári.   Nasimulovanie situácie, kedy začnú opatrne manipulovať s ťažko podchladeným pacientom vyvolá zástavu dýchania a obehu a pacient si vyžaduje resuscitáciu. Počas transportu pacienta v horskom teréne je využitá prerušovaná KPR. Na scénu prichádza podporný tím horských záchranárov s automatickou resuscitačnou pomôckou a rýchlejším transportným prostriedkom a o niečo neskôr aj posádka RZP, ktorej je pacient odovzdaný. Tá, v prípade neletových podmienok, kedy vrtuľník nevzlietne, smeruje s podchladeným človekom do banskobystrického ECMO centra. Stručnejší opis priebehu komplikovanej záchrannej akcie sa pravdepodobne napísať nedá. V niekoľkých vetách sú obsiahnuté hodiny práce v horskom teréne, v hlbokom snehu, v strmých pasážach, ktoré si vyžadovali početné zastúpenie príslušníkov Horskej záchrannej služby. Po celodennom zápase dochádza reálne k odovzdaniu simulanta do rúk posádky RZP, ktorá sa cvičenia zúčastnila.

Takýto scenár však nie je fabulovaným príbehom, ale následkom dlhoročných skúseností s horskou záchranou. Ešte nestihli vyprchať dojmy a vedomosti z protokolu hypotermie stále zarezávali čerstvú stopu v každom zo záchranárov, keď došlo k „ostrému“ zásahu v Západných Tatrách. Výsledkom bol zachránený život pacienta s hypotermiou.

V niektorých situáciách nás počasie a hory dokážu nečakane a nie veľmi príjemne prekvapiť. „Čiapku a rukavice a v termoske teplý čaj môžeme mať so sebou aj v auguste, toľko v ruksaku dokážeme odniesť,“ odpovedá Peter Nemec na otázku, ako sa vystríhať podchladeniu v horách. V povinnej výbave turistu by nemala chýbať lekárnička a v nej izotermická (alu) fólia. Pokiaľ ju na telo aplikujeme správne, tak jej strieborná časť dokáže odraziť späť až 75 percent telesného tepla, čím spomaľuje u pacienta chladnutie. Dôležité je nenaložiť ju na vrchnú, ale medzi dve vrstvy oblečenia. V prípade, že turista musí neplánovane nocovať v horskom prostredí a nevie sa dostať do chaty, či iného prístrešku, mal by sa ukryť v závetrí, pod previsom, urobiť si bivak pod skalou, vykopať záhrab v snehu. V prípade viacerých osôb sa teplo aktivuje chúlením sa k sebe. Ak nie je možné vytvoriť si úkryt, je dôležité pravidelne sa pohybovať a dodávať telu energiu v podobe cukrov. „Neriskujme zbytočne život,“ hovorí na záver Peter Nemec a dodáva, že v prípade nepriaznivých podmienok je lepšie túru jednoducho preložiť na iný deň.

S odstupom času a postupne slabnúcou zimou sa cvičenie z protokolu hypotermie ukázalo ako opodstatnené. Horskí a zdravotní záchranári si odovzdali skúsenosti a vedomosti, ktoré pomáhajú napĺňať ich hlavné poslanie ešte úspešnejšie. Vzájomným prepojením a spoluprácou s lekármi ECMO centra vznikol spôsob, ako u nás latku horskej záchrany posunúť o pár centimetrov vyššie.

Autorka textu: Oľga Krajčiová

Autor fotografií: Matej Rumanský