Výstrahy: lavínové nebezpečenstvo Mierne

Päť rokov činnosti HZS

01.01.2008 môže HZS bilancovať prvých 5 rokov svojej činnosti. Prvým prelomovým rokom bol rok 2003 , kedy nadobudol účinnosť zákon 544/2002 Z.z. o HZS, ktorým vznikla z transformovanej THS Štátnych lesov TANAPu a profesionálnej základne HSnS nová príspevková organizácia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR – Horská záchranná služba . V súčasnosti má 6 oblastných stredísk zameraných výslovne na záchranu a prevenciu, ku ktorým patria dve špecializované strediská – akreditované Školiace stredisko na Táloch a Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej, Operačné stredisko HZS s núdzovou linkou 18 300 a riaditeľstvo. Od začiatku činnosti sa sformovali jasné pravidlá činnosti záchranárov ako aj pokyny na zaistenie bezpečnosti osôb v horskom prostredí, či pravidlá spolupráce s inými zložkami v rámci IZS, ktorého sa stala HZS súčasťou. Zvýšila sa úroveň organizácie záchrannej činnosti a materiálno – technické vybavenie záchranárov. Postupne sa HZS stala členom troch medzinárodných organizácií, v ktorých svojím členstvom zastupuje Slovenskú republiku, a to: v Medzinárodnej organizácii zastrešujúcej horské záchranné služby sveta IKAR-CISA, v Európskej asociácii lavínových služieb- EALS a v Rakúskej spoločnosti pre horskú a výškovú medicínu- OGAHM. 01. júla 2005 nadobudla účinnosť novela zákona o HZS, ktorá komplexne vyriešila odbornú a zdravotnú spôsobilosť príslušníkov HZS a jej činnosť definitívne zaradila medzi zložky IZS. Novela zároveň komplexne upravila odbornú a zdravotnú spôsobilosť na výkon záchrannej činnosti . Koncom toho istého roka bola schválená novela zákona o HZS , ktorá vo vzťahu k návštevníkom hôr upravila základnú povinnosť – uhrádzať náklady spojené s výkonom záchrannej, pátracej alebo inej podobnej akcie a zároveň zavádza možnosť úrazového jednorázového poistenia pre návštevníkov hôr. Účinnosť nadobudla 1.júla 2006. HZS využila možnosť čerpania prostriedkov z fondou Európskej únie a od januára 2006 implementuje projekt Posilnenie spolupráce slovenskej a poľskej horskej záchrannej služby, ktorý je spolufinancovaný z fondu EU, prostredníctvom Programu Iniciatívy Spoločenstva INTERREG III A Poľská republika – Slovenská republika. Cieľom projektu, ktorý bol rozdelený na dve časti – záchranu a meteo, bola výmena skúsenosti v rámci spoločných školení a nácvikov záchranných akcií členmi TOPR a HZS , ďalej vytvorenie efektívneho a kompatibilného systému na získavanie , zdieľanie , poskytovanie a spracovávanie meteorologických dát. Na Slovenskej strane bolo v rámci projektu vybudovaných 5 automatických meteorologických staníc, ktoré doplnili už existujúcu sieť ôsmich meteorologických staníc na poľskej strane Vysokých Tatier. Údaje z nich sú sprístupnené verejnosti na internetových stránkach HZS – www.hzs.sk a www.laviny.sk. Súbežne s projektom INTERREG sa Horská záchranná služba zapojila do ďalšieho projektu Slovenskej rozvojovej pomoci so zameraním na posilnenie kapacít horskej záchrannej služby v Kirgizskej republike. V rámci neho boli vo februári a novembri 2007 zorganizované školenia, ktorých sa zúčastnili členovia pohraničnej stráže, horolezci, skialpinisti a ďalší účastníci, ktorí budú vykonávať záchranné práce v horských oblastiach Kirgizska. Na záver školenia dostali úspešní absolventi certifikáty o odbornej spôsobilosti.Cieľom projektu bol transfer zručností a poznatkov slovenskej horskej záchrannej služby, čo sa týka štandardných služieb plne uznávaných na medzinárodnej úrovni, transfer zručností a poznatkov v oblasti záchranárskej praxe a zvyšovanie technických kapacít organizácií poskytujúcich horskú záchrannú službu v Kirgizskej republike. Obdobím ďalších významných zmien bol rok 2007. V apríli bola skolaudovaná nová budova riaditeľstva HZS v Hornom Smokovci, s výstavbou ktorej sa začalo v novembri 2005. V novej budove je umiestnená celá administratíva HZS, Operačné stredisko HZS, skladové a zasadacie priestory pre potreby celej HZS. Súčasne s otvorením novej budovy boli pokrstené aj nové metodické texty pre záchranárov, ktoré sú rozdelené do štyroch samostatných kníh – Princípy, Postupy, Materiál a Príroda a ktoré výraznou mierou prispejú k skvalitneniu vzdelávania záchranárov a k zvýšeniu profesionality záchrany v horách. V tom istom roku Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry a HZS otvorili v budove HZS, v centre Starého Smokovca novú informačnú kanceláriu. Zároveň bola do prevádzky uvedená aj virtuálna návštevná kniha, vďaka ktorej majú záchranári prehľad o pohybe turistov vo vysokohorskom teréne. HZS sa snaží udržať si kredit v rámci medzinárodných organizácií aj prostredníctvom prezentácie Slovenska formou organizovania podujatí s medzinárodnou účasťou na domácej pôde. Aj z tohto dôvodu sa podarilo v júni 2007 zorganizovať prvé mimoalpské stretnutie európskych lavínových služieb vo Vysokých Tatrách v rámci XIV. Kongresu Asociácie európskych lavínových služieb.Do budúcna si HZS vytýčila aj mnoho iných cieľov, ktoré sa bude snažiť v priebehu ďalších rokov dosiahnuť. Január 2008 bude pre Horskú záchrannú službu ďalším prelomovým medzníkom, nakoľko nadobudne účinnosť novela zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorou sa horskí záchranári HZS začleňujú do služobného pomeru a systému sociálneho zabezpečenia, rovnako ako policajti a vojaci.