Výstrahy: Búrky - 2. stupeň

„…o rok neskôr“

Tak by mohli vyzerať titulky na konci tragického filmu, ktorý má aspoň trochu šťastný koniec. Ibaže v tomto prípade sa nejedná o napínavú dramaturgiu, ani vymyslený dej. 6. februára 2023 vychádza vo večerných hodinách tlačová správa o slovenskom záchrannom tíme, ktorý v zložení desiatich hasičov a piatich profesionálnych horských záchranárov odletel z letiska M. R. Štefánika v Bratislave do Turecka. To postihlo o 4.17 hod. miestneho času (2.17 SEČ) zemetrasenie, ktoré si následne vyžiadalo desiatky tisíc obetí. Ďalšie tisíce osôb zahynuli v Sýrii, ktorej severozápadná časť bola taktiež zasiahnutá.

Pätica horských záchranárov, ktorí pred rokom zasahovali po zemetrasení v Turecku

Presne o rok neskôr bola pätici horských záchranárov položená jediná otázka: „Na čo všetko si si dnes ráno spomenul?“

„Rok po zemetrasení a najťažšej a najkomplexnejšej záchrannej akcii v mojej doterajšej kariére som si spomenul na prácu, emócie a kamarátov, s ktorými som to zažil. Viem, že to malo zmysel aj vďaka fotografii jedného zo zachránených, ktorý na protézach hrá po roku opäť basketbal. Zo správ viem, že Hatay sa znova prebúdza, mesto sa opäť snažia vzkriesiť z trosiek. Napĺňa ma hrdosťou, že sme tiež mohli pomôcť svojou troškou.“

npor. Milan Tomčík

„Dnes mi len napadlo, keď som po dlhej dobe uvidel Jožka Richnavského, ako ho pred rokom „seklo v krížoch“. Preliečili sme ho priamo v našom stane.“

npor. Július Janiga

„V podstate si spomíname už v priebehu posledných dní, pretože nám kolega poskytol informácie o tom, ako sa má jeden z chlapcov, ktorých sme vtedy hľadali. Zároveň sme komunikovali aj s niektorými ľuďmi, s ktorými sme na tej akcii boli. Samozrejme, tie spomienky sú veľmi živé a čerstvé. Dnes bolo milé naše náhodné stretnutie, kedy sme si všetci piati zaspomínali. Ale v podstate naša práca a život idú ďalej a my si to pripomíname už len ako jednu z najťažších akcií, na akej sme kedy boli. Nespomenieme si ale len symbolicky v tento deň, ale kedykoľvek a v rôznych situáciách. Aj keď sa človek len trochu zahĺbi, spätne sa mu vynoria niektoré spomienky.“

kpt. Mgr. Jakub Filipko

„Pravdu povediac, ani som nevedel, že už je to rok. Za ten týždeň sme tam nechali naozaj všetko a dokázali sme pomôcť viacerým ľuďom. Keď tak teraz nad tým premýšľam, myseľ potlačila zlé veci a prevláda dobrý pocit z toho, ako profesionálne celý tím dokázal fungovať. V tak hraničnej situácii pracoval perfektne ako hodinky, na to nedám dopustiť. A že to nakoniec prinieslo aj pozitívne výsledky v podobe živých ľudí, ktorých naše psy dokázali označiť. O to krajšie bolo, že sme sa dnes úplnou náhodou všetci, ktorí sme v Turecku boli, stretli. A možno sme boli radi, že sa stretávame tu na Slovensku, v slnečných Nízkych Tatrách a nie v Turecku.“

kpt. Ing. Mgr. Jozef Richnavský, PhD.

„Dnes ráno som si spomenul len na to, ako som sa nestihol rozlúčiť s deťmi.“

pplk. Mgr. Igor Žiak