Zhodnotenie činnosti Horskej záchrannej služby za obdobie Jún – August 2025

Horská záchranná služba zasahovala v období od 01.06. do 31.08.2025, teda počas troch mesiacov celkovo v 381 prípadoch, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku predstavuje pokles o 13,41%. 74 zásahov z toho bola súčinnosť so záchrannými zložkami  v rámci Integrovaného záchranného systému. Najviac záchranných akcií mali horskí záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry, ktorí zasahovali počas leta spolu 156-krát. Záchranári HZS z Veľkej Fatry zasahovali 44-krát, horskí záchranári slúžiaci v Žiarskej doline a na Zverovke v Západných Tatrách mali spolu 43 zásahov a na Oblastnom stredisku Slovenský raj mali za tri mesiace 41 zásahov. V Malej Fatre sa číslo záchranných akcií dostalo k číslu 38. Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo celkovo 501 tiesňových volaní, pričom pri 58 z nich nebol potrebný zásah horských záchranárov. Na vyriešenie problému volajúceho postačovala telefonická pomoc operátora OSTV. Jednalo sa  najmä o navigáciu pri zablúdení. V ďalších prípadoch bol zásah rovno odovzdaný leteckým záchranárom VZZS.

Vzhľadom na menší počet dní s pekným počasím najmä v období júla dochádzalo ku kumulácií viacerých záchranných akcií v rámci jedného dňa a v júni sa, samozrejme, násobil počet zásahov počas víkendov. Napr. dňa 15.06.2025 mali horskí záchranári spolu 12 záchranných akcií, 05.07.2025 dokonca ešte o dve viac.  Najviac záchranných akcií v rámci jedného dňa mali pravidelne záchranári z Oblastného strediska Vysoké Tatry, pričom absolvovali niekoľkokrát aj 5, či 7 záchranných akcií za 24 hodín. Viac paralelných akcií mali opakovane aj záchranári HZS zo Slovenského raja, ktorí mali napríklad dňa 13.08.2025 tri súbežné zásahy, či z Veľkej Fatry, kedy len na Malinom Brde zasahovali v rámci jedného dňa trikrát.

Záchranári HZS najčastejšie pomáhali pri stredne ťažkých úrazoch (161) a až 83 zachraňovaných osôb bolo vo závažnom, až život ohrozujúcom stave. Žiaľ, počet smrteľných nehôd a úmrtí je porovnateľný s počtom z rovnakého obdobia z minulého roku. Horskí záchranári zasahovali pri 14 smrteľných nehodách a úmrtiach. Najčastejšie žiadali o pomoc Slováci (170), za našimi občanmi nasledovali príslušníci Poľskej republiky (101) a pomyselnú tretiu priečku obsadili naši severozápadní susedia Češi (45). Medzi zachraňovanými boli aj osoby z Maďarska, Nemecka, Ukrajiny, Belgicka a ďalších 10-tich krajín. Čo sa týka pohlavia osôb, ktoré potrebovali pomoc v horách, tak 52% zachraňovaných tvorili muži a 42% ženy.

Najčastejšie záchranári HZS poskytovali pomoc turistom, pričom záchrana pri turistike predstavovala 58%. V 50-tich prípadoch potrebovali pomoc Horskej záchrannej služby cyklisti. Volanie o pomoc pre cyklistov prichádzalo tak z bike-parkov, ako aj z cyklotrás vedúcich horským prostredím.

Žiaľ, až viac ako 40% zásahov bolo zapríčinených neopatrnosťou, podcenením či už svojich schopností, kondičnej alebo technickej úrovne, nesledovaním predpovede počasia, ignoranciou výstrah, či porušovaním návštevného poriadku.

Počet záchranných akcií, kedy žiadali o pomoc osoby bez zranení sa citeľne zvýšil – až o viac ako 27 %. Najviac z takýchto  volaní (viac ako 40%) uskutočňovali turisti pochádzajúci z Poľska. 

Pokles návštevnosti horských oblastí a tým aj záchranných akcií bol pravdepodobne čiastočne spôsobený aj klimatologickou situáciou na našom území. Ako uvádza SHMÚ: „Na Slovensku bolo v tohtoročnom júli iba v určitých krátkych etapách horúcejšie počasie, naopak pravidelnejšie pršalo.“ V mesiaci júl dosiahli mesačné úhrny atmosférických zrážok na Slovensku výrazne vyššie hodnoty, niektoré sa približovali až k rekordným číslam. Príčinou boli okrem iného poveternostné situácie, kedy sa na územie Slovenska dostávajú vlhké a teplé vzduchové hmoty z oblasti Stredozemného a Jadranského mora, ktoré sú dobre nasýtené vlhkosťou. To spôsobilo nie len veľa oblačnosti a zrážok, ale aj menej slnečného svitu.

Zdroj: https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1651

Graf zobrazuje hodnotu slnečného svitu za júl 2025 na Chopku, ktorá je väčšinu dní z mesiaca pod priemernou hodnotou tohto ukazovateľa. 

Zdroj: https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje4&identif=11916&rok=2025&obdobie=1991-2020

V dnešnej dobe moderných technológii, kedy takmer každý disponuje smartfónom, by malo byť samozrejmosťou, že človek sa vyberie do horskej oblasti dobre vybavený – na základe predpovede počasia vybavený primeraným oblečením, s mapami (ideálne offline), so záložným plánom, svetelným zdrojom a znalosťou zistiť svoje GPS súradnice.

Nanešťastie to tak nie vždy je a našťastie to vo veľa prípadoch má šťastný koniec.

Preto predtým, než vyrazíte na ďalšie dobrodružstvo, skontrolujte namiesto sociálnych sietí napríklad meteoradar a keď už budete mať v ruke mobil, vyskúšajte si zistiť svoje aktuálne GPS koordináty.

A nezabudnite. Karpaty vznikli pred približne 65 miliónmi rokov. Nič sa nestane, keď sa pre zlé počasie, alebo vyčerpanie otočíte. Pár dní ten váš cieľ na vás (asi) ešte počká.