Tlačová správa – Letná sezóna na horách z pohľadu HZS

Horská záchranná služba zaznamenáva oproti minulému roku (2021) v slovenských horách nárast turistov. Letná sezóna je v plnom prúde a tými horských záchranárov absolvujú denne niekoľko zásahov a záchranných akcií. Najčastejšími úrazmi v mesiacoch máj, jún, júl tohto roku sú úrazy dolných končatín, najmä v oblasti členka a kolien a tiež úrazy horných končatín, ktoré vznikajú najmä nesprávnym dostúpením, pošmyknutím a následným pádom. Dôvodov vzniku úrazov je niekoľko: môže ísť o mokrý terén, nevhodnú obuv, zlý kondičný stav či nepozornosť pri presune na turistických chodníkoch.

Náročné zásahy HZS počas letných mesiacov – máj, jún, júl

„Po obmedzeniach v súvislosti s pandémiou COVID-19 je cítiť, že do slovenských hôr sa vracajú aj zahraniční návštevníci. Horskí záchranári sú v pohotovosti. K jedným z najnáročnejších zásahov patria zásahy vykonávané v nočných hodinách v exponovanom horolezeckom teréne,“ uviedol minister vnútra SR Roman Mikulec. O takýto išlo dňa 16. 6. 2022, kedy v juhozápadnej stene Jastrabej veže uviazli po zaseknutí lana dve poľské horolezkyne. Zásah a postup záchranárov HZS komplikovalo nepriaznivé búrkové počasie a tma, kedy v takýchto podmienkach prichádza k rýchlemu podchladeniu postihnutých. Našťastie, v tomto prípade sa horolezkyne počas nočnej akcie, ktorá trvala až do skorých ranných hodín, podarilo dostať do bezpečia. O tri dni neskôr sa opäť opakoval scenár, kedy HZS so žiadosťou o pomoc kontaktovali iné dve poľské horolezkyne, s rovnakým problémom zaseknutého lana v postupovej ceste. Tentokrát záchranná akcia prebehla na Javorovom štíte vo Vysokých Tatrách. Horolezkyne mali šťastie, že aj napriek tomu, že sa v teréne nachádzali v neskorých popoludňajších hodinách, bolo ešte možné do zotmenia nasadiť leteckú techniku, a tak urýchliť celý proces záchrany.

Náročný deň zažili horskí záchranári koncom júna (25. 6.) vo Vysokých Tatrách, kedy prebehli súbežne 4 záchranné akcie. V Kolovom sedle pod Jahňacím štítom uviazli v ťažko dostupnom teréne dvaja slovenskí turisti; v tom čase zároveň bola prijatá tiesňová výzva od 2 horolezcov z Ostrej vežičky, ktorí po páde do Furkotskej doliny utrpeli úrazy dolných končatín. V časovom horizonte niekoľkých minút utrpel úraz hornej končatiny, spôsobený padajúcimi skalami na Veľkej Svišťovke  poľský turista. A súbežne bol vykonaný zásah na turistickom chodníku vo Veľkej Studenej doline, kde potrebovala pomoc turistka s úrazom členka. Tento deň bolo možné vykonanie zásahov v súčinnosti s posádkami Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS), čím sa výrazne skrátila doba čakania na príchod záchranárov a transport pacientov na urgentné ošetrenie. V spomínaných prípadoch mali turisti šťastie, no podľa HZS k najvážnejším nehodám na horách patria samozrejme tie smrteľné.

Rodičia s malými deťmi by mali vyberať nenáročné túry

HZS tiež upozorňuje na situácie, do ktorých by sa turisti ani nemali dostávať, ale napriek tomu sa toto leto opakujú. Počas júlových búrok, ktoré bývajú v horskom prostredí zvlášť nebezpečné, uviazlo 8 turistov, vrátane detí vo veku 6 – 12 rokov na vrchu rokliny Suchá Belá. V ten istý deň zasahovali záchranári aj v oblasti Misových vodopádov, kde pomáhali iba 3-ročnému českému chlapcovi a  jeho rodičom. Na konci júla opäť pomáhali skupine slovenských turistov, ktorí po tme bez svetla schádzali z Kláštoriska s deťmi vo veku 3-9 rokov. „Rokliny Slovenského raja sú náročné na prechod aj v čase, kedy je terén schodný, skala a technické zariadenia ako rebríky, stúpačky  nie sú mokré a klzké. Rodičia s takto malými deťmi by mali zvážiť prechod cez rokliny a vybrať si menej náročnú trasu tak technicky, ako aj kondične,“ vysvetlil Marek Biskupič, riaditeľ Horskej záchrannej služby. HZS tiež určite neodporúča začínať akúkoľvek túru okolo obeda alebo popoludní.

Záchranu domácich miláčikov HZS nevykonáva

Operátori HZS sa pomerne často stretávajú aj s volajúcimi, ktorí žiadajú o záchranu domácich miláčikov po uviaznutí na rebríkoch alebo uštipnutí hadmi. HZS však upozorňuje, že horskí záchranári sú primárne zdravotníckymi záchranármi a takéto zásahy nevykonávajú.

Časté chyby turistov a odporúčania HZS

            Stále platí, že do hôr treba byť adekvátne vystrojený a kondične dobre pripravený. Ešte stále sa opakujú tie isté vážne pochybenia ako – individuálny  pohyb v horách, nedostatočné informovanie príbuzných o pohybe, ubytovaní a plánovaných túrach, ktoré si vyžiadali aj za posledné mesiace opakovane najvyššiu cenu.

            Časté chyby vznikajú stále aj počas plánovania a nástupu na túru. Veľké záchranné akcie horolezcov a turistov sa pravidelne rozbiehajú v podvečerných alebo nočných hodinách. Pritom by mali byť plánované s dostatočnou časovou rezervou a ohľadom na počasie, aby aj v prípade problému nevznikala časová tieseň a návštevníci hôr sa mohli bezpečne vrátiť do zotmenia.

            Stále sa stretávame s nedostatočným vybavením v takto vzniknutých situáciách. Ak je človek nútený čakať na jednom mieste do príchodu záchranárov (prípadne aj prečkať noc v stene) a nemá dostatočné vybavenie pre núdzové bivakovanie, dochádza k rýchlemu podchladeniu organizmu. Ak je takýto človek navyše zranený, čas na jeho záchranu sa skracuje, čo môže mať fatálne následky. Treba mať na pamäti, že s príchodom noci, teplota v horskom prostredí rýchlo klesá a rozdiel medzi nočnou a dennou teplotou môže byť markantný, niekedy aj viac ako 20 stupňov.

            Pre bežných turistov platia stále rovnaké zásady – mať dobrú obuv a vybavenie, dostatok tekutín, zohľadniť svoj zdravotný stav a vek detí pri výbere túr. Pri úrazoch, či navigácií v teréne pomôže Aplikácia HZS a poistenie pre zásah HZS, deti do 18 rokov poistenie pre takýto zásah nemusia mať uzavreté. V neposlednom rade mať dobre nabitý mobilný telefón.

V prípade nejasností o pohybe v národnom parku, či uzáverách turistických chodníkov, je vhodné obrátiť sa nie na Horskú záchrannú službu, ale priamo na Správu toho ktorého národného parku, ktorá je zodpovedná za príslušnú prírodnú oblasť, za stav turistických chodníkov a ich priechodnosť. Pohyb v TANAP-e  definuje Návštevný poriadok TANAP-u.

MV SR a HZS praje všetkým návštevníkom hôr  veľa príjemných zážitkov a  chvíľ strávených bez nehôd a šťastný návrat domov.