Výcvik v stenách za hranicami domáceho ihriska

(Výcvik horských záchranárov v Dolomitoch a účasť na konferencii ICAR 2023)

Dvadsať záchranárov Horskej záchrannej služby v prvej polovici októbra prekročilo Brennerský priesmyk, aby sa zúčastnili historicky prvého päťdňového výcviku v zahraničí. „Jeho kvalita je lepšia, pokiaľ sa pohybujeme v neznámom prostredí,“ vysvetľuje Anton Sedlák, riaditeľ Školiaceho strediska HZS. Školenia, kurzy a skúšky horských záchranárov sú bežne organizované v domácom prostredí. Je to dlhoročne zaužívaná prax, ktorú sa rozhodli vďaka financiám získaným z fondov Európskej Únie tento rok horskí záchranári zmeniť.

Výcvik, ktorý bol zameraný na lezenie a na prípravu záchrany vo „veľkých“ skalných stenách, absolvovali vybraní záchranári v talianskych Dolomitoch. „Je potrebné, aby sme chodili do hôr, keďže sme horská služba,“ hovorí Sedlák o dôvode vybranej lokality. „Výcvik sme organizovali medzi sezónami. Dolomity sú južnejšie, klimatické podmienky sú teda iné, v tomto prípade lepšie. U nás už mrzlo, ale tam sme sa ešte stále mohli venovať letnému pohybu v stene,“ dodáva. Z hľadiska pripravenosti horských záchranárov by bolo vhodnejšie absolvovať podobný tréning pred letnou sezónou. Ale keďže sa jednalo o pilotný projekt, ktorý má pomôcť horských záchranárom získať ďalšie zručnosti a schopnosti pri pohybe v neznámom horskom teréne, využili tento rok na tréning práve jesenné obdobie.

Záchranári sa nesústredili na pohyb v lezecky náročnom teréne, kde by hľadali vlastný strop, pretože tam sa človek nedokáže pohybovať rýchlo a efektívne. „Počas záchrannej akcie je dôležité vyjsť najľahšou cestou hore, nájsť človeka, ktorý potrebuje pomoc a tou najľahšou cestou ho spustiť čo najskôr dole,“ hovorí riaditeľ Školiaceho strediska o dôležitosti rýchleho a najmä bezpečného pohybu záchranárov v teréne.

Počas piatich dní si dvadsať lezcov vyberalo cesty a ciele, na ktoré sa sústredili a snažili sa ich vyliezť. „Nevenovali sme sa len veľkým stenám. Posledný deň sme boli na najvyššom kopci Dolomitov, Marmolade,“ pokračuje Sedlák v opise terénu, ktorý poslúžil slovenským záchranárom ako výborné „previazanie“ do zimnej sezóny. Pešia turistika prechádza na Marmolade k ľadovcu a neskôr sa terén mení opäť na skalný. „Aj skala, aj ľad, zima, mačky,“ stručne zhrnul deň na Marmolade riaditeľ strediska, ktoré zabezpečuje prípravu a školenie horských záchranárov u nás.

V Dolomitoch trénovali záchranári z rôznych oblastí a pohorí Slovenska. Osem z nich bolo z Vysokých Tatier a to z dôvodu, že práve v našom najvyššom pohorí sa stretávajú so záchranou vo vysokých stenách, napríklad na Kežmarskom štíte. Cieľom Horskej záchrannej služby je pravidelnosť podobných výcvikov, ktoré nebudú určené len najlepším lezcom, ale na ktorých by sa v turnusoch vystriedali príslušníci všetkých oblastných stredísk. „Naši ľudia musia byť na začiatku celého pôsobenia v horskej službe výborní lezci, veľmi dobrí lyžiari, musia vedieť fungovať v horách,“ hovorí Anton Sedlák o tom, že nároky na záchranárov sú vysoké. Bez rozdielu na to, v ktorej oblasti Slovenska pôsobia, sú školení a učení na rovnakej úrovni. Horský záchranár v ktorejkoľvek lokalite môže byť poverený zúčastniť sa zásahu napríklad vo Vysokých Tatrách, preto schopnosti všetkých príslušníkov musia byť jednoducho rovnaké.

Podobné výcviky nie sú pre záchranárov horských služieb výnimočné. „Českí kolegovia chodia v zime na Stubai (pozn. ľadovec) a v lete do Tatier,“ hovorí Sedlák o výcviku zahraničných partnerov. Zo skúseností hodnotí, že podobné školenia a tréningy by pre našich záchranárov mali opodstatnenie dva razy v roku. Okrem letného pohybu v skalnej stene je dôležité sa napríklad pred zimou rozlyžovať na ľadovci, zopakovať si záchranu v snehu, lanové techniky a záchranu pri páde lavíny. Naši horskí záchranári sa vzdelávajú a trénujú v domácom prostredí a majú na vysokej úrovni lokálnu znalosť. Dôležitý je však aj manažment rizík, ktorého kvalita pri pohybe v cudzom teréne narastá.

Jedným z najväčších benefitov výcviku bola možnosť sústrediť sa len na jednu konkrétnu činnosť. Počet nehôd v našich horách neustále narastá, čím sa primerane zvyšuje počet zásahov. Záchranári sa nie vždy dostanú na tréning do terénu s čistou hlavou, keďže majú stále viac a viac povinností. Počas výcviku sa od skorého rána až do západu slnka venujú len vybranej činnosti bez akýchkoľvek vedľajších rušivých vplyvov. Preto Školiace stredisko HZS vidí zmysel v systematickom organizovaní podobných výcvikov v zahraničí.

Po ukončení výcviku sa Anton Sedlák s ďalšími ôsmymi príslušníkmi Horskej záchrannej služby zúčastnil v talianskom Toblachu medzinárodnej konferencie ICAR (17. – 22. októbra 2023). Asociácia, ktorá spája záchranné služby a pomáha rozvíjať horskú záchranu od roku 1948, každoročne organizuje stretnutie na medzinárodnej úrovni. Horská záchranná služba je dlhoročnou súčasťou asociácie. Prínosom je získanie nových skúseností, možnosť doslova chytiť do vlastných rúk rôzne záchranárske systémy, porovnať a najmä diskutovať záchranné akcie v mnohých krajinách nielen európskeho kontinentu. „Horská záchrana má dva veľké tábory. Anglosaské krajiny a Amerika, ktoré robia ťažkým hasičským spôsobom, to znamená, že pri akciách využívajú veľa vybavenia, veľa personálu. A potom sú to alpské krajiny a ešte my a Poliaci, ktorí potrebujeme pri zásahu v teréne pracovať rýchlo, efektívne, s ľahkým vybavením, pretože to, čo pri záchrane v horách potrebujeme, si tam vlastne musíme sami vyniesť,“ vysvetľuje Anton Sedlák na záver. V našich pohoriach sa záchranári na mnohé miesta nedokážu dostať autom, veľa razy nemôžu využiť vrtuľník.  

Súčasťou programu konferencie je praktický deň. Tento rok elitná vrtuľníková skupina predviedla ukážku záchrany v skalnej stene na Tre Cime. Niekoľkodňové diskusie a workshopy dávajú priestor všetkým účastníkom prinášať a podieľať sa o nápady, „zlepšováky“ a diskutovať o ich kvalite. Horská záchrana tak zvyšuje svoju efektivitu, účinnosť a neustále napreduje.

text: Horská záchranná služba (Oľga Krajčiová)

foto: archív Horskej záchrannej služby