Pre najmenších turistov je cieľom cesta

Stovky rokov chodia ľudia do prírody. Motiváciu majú rôznu, ale vo svojej prapodstate sa len túžia vrátiť k najjednoduchšiemu spôsobu života a vzdialiť sa civilizácii. V modernom rýchlom svete sa turistika stala obľúbeným hobby. Na značkovaných chodníkoch – a neraz aj mimo nich – sa objavuje viac a viac ľudí. Starší, mladší, moderne vystrojení, rodiny s deťmi. Ale stačí dať dieťa do nosiča, prípadne mu len obuť tenisky a vyraziť? Príprava na túru s deťmi nie je len o vhodnom oblečení, či zabalenej fľaške vody. Než dieťa vyrazí s rodičom do prírody, malo by byť pripravené mentálne, fyzicky a tiež materiálne.

„Dôležité je zapojiť deti do plánovania túry. Povedať im, čo ich tam čaká, ako sa tam dostanú a čo tam budú robiť,“ vysvetľuje horský záchranár Igor Žiak. Ak sa rodič rozhodne vyjsť so svojimi deťmi na niektorú z tatranských chát, môže sa stať, že do cieľa nedorazia. Deti turistiku vnímajú úplne inak, než dospelí. „Cieľ túry v podobe vrcholu, či horskej chaty je pre dieťa úplne nepodstatný. Ide mu o spoločne strávený čas,“ dodáva Žiak. Podľa jeho slov sa musia rodičia pripraviť na to, že veľké turistické plány môžu byť ukončené po dvadsiatich minútach chôdze, kedy dieťa zaujme skala, strom, potôčik, či čokoľvek iné a dokáže ho zamestnať. U najmenších detí platí dvojnásobne, že cesta je cieľ. „Turistika je pre dieťa nudná. Takže by to mal byť zážitok spojený s dotykom, vôňou, s dobrým počasím a s ľahkým vyčerpaním. A natvrdo treba deti už na začiatku nadopovať cukrom. Veď ten počas túry spália,“ doplní dlhoročný záchranár, ako dosiahnuť u detí dostatok energie na aktívne trávený čas v prírode a horskom teréne.

Čoraz častejšie sa na turistických chodníkoch objavujú rodičia s maličkými deťmi v nosičoch. Dôležité je, aby turistika nebola módnym výstrelkom, ale súčasťou aktívneho života rodičov. Na túru sa treba dôsledne pripraviť. Náhradné oblečenie, naplánovaná trasa, predpoveď počasia, tekutiny a strava, v lete priedušné oblečenie a ochrana pred slnkom. Najmenší turisti by v nosiči nemali sedieť príliš dlho, aby sa im dostatočne prekrvovali končatiny. Ale popri starostlivosti o deti by rodič nemal zabúdať ani sám na seba. Horská záchranná služba má vo svojom archíve záchranné akcie, kedy v rôznych ročných obdobiach pomáhali rodičom, ale na palube vrtuľníka nebolo miesto pre všetkých zúčastnených a deti do bezpečia sprevádzali okoloidúci turisti. „Je to ako v lietadle pri dekompresii. Najprv kyslíkovú masku nasadí rodič sebe, až potom svojmu dieťaťu. Inak by mu nebol schopný pomôcť,“ dodáva Igor Žiak.

Najväčšou odmenou je pochvala. Ale občas nestačí len tá od rodičov. Ak deti počujú povzbudenie aj od náhodných turistov, ich motivácia a výkon rastie. „Ísť do prírody by mala byť bežná vec, preto netreba z jedného výletu hneď urobiť výkon roka. Všetko s mierou,“ dodáva horský záchranár na záver.

Letná sezóna je v plnom prúde. Turistické chodníky sú plné, slnko páli. V horách je počasie ale vrtkavé. Na silné búrky a nebezpečie, ktoré so sebou nesú, by turisti najmä v týchto dňoch nemali zabúdať. Na túru je potrebné vyraziť skoro ráno a keď sa okolo poludnia začnú po nebi preháňať ťažké mraky a ozývať hrmenie, je lepšie sedieť už niekde v bezpečí a suchu.

Zobrať dieťa do prírody je jeden z najväčších benefitov, aké mu rodič v útlom veku môže dať. Veď pohyb na čerstvom vzduchu je to najprirodzenejšie, čo pre zdravý život každý z nás potrebuje.