Výstrahy: lavínové nebezpečenstvo Mierne Silný vietor - 1. stupeň

Hore dole Derešom s horskými záchranármi

Demänovská dolina je skoro ráno ešte zakrytá tmou. Hustý nočný dážď neustáva. Svahy sú navlhnuté a sneh je mokrý. Prví organizátori vyrážajú skontrolovať stav trate siedmeho ročníka skialpinistických pretekov Hore dole Derešom. Tie sú viacerými nitkami veľmi úzko zviazané s Horskou záchrannou službou. Práve príslušníci HZS vytvorili myšlienku pretekov v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi Chopkom a sedlom Poľany. Profesionálni a dobrovoľní horskí záchranári sa starajú o bezpečnosť pretekárov na celej dĺžke trate a mnoho ďalších sa na svahu objaví so štartovným číslom.

Štart 7. ročníka skialpinistických pretekov Hore dole Derešom.

Autorom myšlienky a jedným z hlavných organizátorov jednodňových pretekov vo voľnom teréne s medzinárodnou účasťou je profesionálny záchranár Lukáš Benický. „Skialpinizmus mi je blízky, od detstva sa mu venujem, tak ako aj horolezectvu a jaskyniarstvu,“ vysvetľuje inštruktor Školiaceho strediska Horskej záchrannej služby. Motiváciou vzniku Hore dole Derešom je prirodzený vývoj pretekára, ktorý chce postupne svoje skúsenosti odovzdať ďalej.

Michal Frank, zmluvný dobrovoľný záchranár HZS v Jasnej

Ambíciou nebolo vytvorenie masového podujatia, ktorého by sa mohol zúčastniť každý, kto má skialpinistický výstroj. „Sú to selektívne preteky. Zúčastniť sa môžu len tí, ktorí sa venujú skutočnému skialpinizmu. Dôraz dávam na slovo alpinizmus,“ konkretizuje charakter športovej súťaže Michal Frank, zmluvný dobrovoľný záchranár HZS v Jasnej. Pretekári musia mať skúsenosti s pohybom v teréne na stúpacích železách a s cepínom a byť schopní zlyžovať strmé pasáže. „Ide o žľaby, ktoré majú miestami sklon 40 až 45 stupňov,“ dodáva Michal, ktorý v minulosti sám absolvoval trať so štartovacím číslom na chrbte. Ako sám hovorí, byť pretekárom ho začalo nudiť a chcel sa stať na trati užitočným. Tento rok sa predstavil v úlohe „lapiducha“, ktorý ide posledný v pelotóne pretekárov a pomáha im. „Preteky nie sú o tom, že prví traja prejdú cieľom. Tá skutočná dráma sa odohráva na chvoste, kde sú kondične slabší jedinci, alebo tí, ktorí majú problémy technického, či zdravotného charakteru. Mojou úlohou je pohladiť slovom a zároveň dodať energiu, alebo im v depách pomôcť s obúvaním pásov tak, aby stíhali časové limity,“ hovorí Michal o svojom novom poslaní, ktoré mu prináša satisfakciu a zároveň má stále športovú hodnotu. Postava „lapiducha“, ktorá si vyžaduje kompetentnú osobu, fyzicky zdatnú, aby mohla držať tempo s pretekármi v pelotóne a zároveň bola zdravotníkom, sa rýchlo preniesla aj do iných podobných športových podujatí na Slovensku. „Kvôli bezpečnosti je pre nás veľmi dôležité mať pod dohľadom záver štartového poľa, preto je práca Michala veľmi dôležitá,“ dodáva Lukáš Benický.

Keďže sa jedná o organizované preteky, je vyžadovaná asistencia profesionálov. Na trati sú stojky, ich počet sa každý rok prispôsobuje dĺžke a charakteru trate. Na každej z nich je minimálne jeden profesionálny a niekoľko dobrovoľných záchranárov, aby bola trať zabezpečená čo najlepšie. „Bonusom je, že sú tu záchranári určení len pre pretekárov a ich prvoradá pomoc je poskytnutá práve im,“ upresňuje Matej Rumanský, jeden zo štvorice hlavných organizátorov.

Zranenia sa pretekárom nevyhýbajú, keďže sa jedná o pohyb vo voľnom teréne. Našťastie, vždy sa jedná o ľahšie prípady. Včera sa na svahoch zranil jeden z pretekárov, ktorý bol následne transportovaný. Zásah bol rýchly a priebeh pretekov neovplyvnil.

Pretekár Pavel Skalický počas zásahu príslušníkov HZS.
Fotografiu uverejňujeme s jeho súhlasom.

Väčší dopad mali skôr poveternostné a snehové podmienky. „Ráno sme pretekárom zadefinovali trať, ale tušili sme, že počas priebehu pretekov nastanú zmeny. Jednotlivé kontroly na stanovištiach hlásili spontánny pád lavín. Bol to pre nás absolútny alarm. Bezprostredne sme v rekordne krátkom čase trať modifikovali, aby bola bezpečná a prechod pretekárov nebol ohrozený,“ opisuje nástrahy a následky zlého počasia „lapiduch“ Michal Frank. Na pôvodne plánovanú trať so šliapaním do sedla Poľany padla lavína. Následne horskí záchranári a dobrovoľníci, ktorí sa nachádzali na kontrolnom stanovišti vyhodnotili situáciu a trať pozmenili, aby nedošlo k ohrozeniu života nikoho z prítomných. Schopnosť v tak náročných podmienkach zorganizovať skialpinistické preteky si vyžaduje zručnosť, ktorá nie je samozrejmosťou. V priebehu pretekov každého ročníka bola doteraz potrebná pred štartom modifikácia trate vzhľadom na aktuálne podmienky, ktoré sa nikdy nedajú naplánovať. Včera sa muselo tiež urobiť niekoľko zmien a v podstate bola trať reálne dokončená až v čase štartu.

Horskí záchranári pomáhali pretekárom na kontrolných stanovištiach .

Dni v roku, ktoré sú v tejto lokalite slnečné a vládne bezvetrie by sme dokázali spočítať na prstoch dvoch rúk. Skialpinistické preteky Hore dole Derešom sú organizované vo februári a na severnej strane Nízkych Tatier, pod Chopkom, ktorý je jedným z najveternejších miest na Slovensku. Organizátori preto vždy predpokladajú, že podmienky nebudú priaznivé. Samotní pretekári sa im musia vedieť prispôsobiť a v podstate je to pridaná hodnota, ktorá podčiarkuje náročnosť pretekov ako takých. „Spomienky sú na výkon v náročných podmienkach intenzívnejšie. Od rána bolo počasie nepriaznivé, pršalo, nad 1500 m.n.m. padal mokrý sneh a viditeľnosť počas prvého výšlapu do sedla bola tak 50 až 70 metrov, do toho silný nárazový vietor,“ opisuje Michal Frank podmienky priamo z terénu.

O včerajší siedmy ročník bol vysoký záujem spôsobený dobrým menom, ktoré si preteky medzi priaznivcami vytvorili a tiež skutočnosťou, že snehové podmienky sú na mnohých miestach už niekoľko týždňov zlé a mnohé podobné podujatia boli zrušené. Z organizačného hľadiska je ale nevyhnutné, aby počet účastníkov bol obmedzený. V minulom roku vznikla zároveň aj nová tradícia, etapa určená najmladším. Hore dole Derešom Kids sa bude konať na Veľký piatok. Cieľom je, aby deti boli motivované športom a odmenou je vidieť ich snahu a radosť.

Hore dole Derešom každý rok pripravuje tá istá zostava ľudí. Ale štyria, či piati by náročnú trať nevystavali a jej bezpečnosť by sami nedokázali zaručiť. Bez veľkej podpory dobrovoľníkov, ktorí majú ku skialpinizmu pozitívny vzťah, by preteky existovať nemohli. Profesionálni aj dobrovoľní horskí záchranári, ktorí sa na príprave a priebehu podieľajú, to v drvivej väčšine robia ako svoju voľnočasovú aktivitu. Zoznam ich mien je dlhý a ani bez jedného z nich by to nešlo.

Dobrovoľníci – bez nich by to nešlo.

„V Demänovskej doline sa už dlho nekonalo žiadne podobné športové podujatie, preto sme sa zhostili myšlienky jedno vytvoriť. Ohlasy sú dobré, takže je potrebné pokračovať a najmä udržať v dobrej nálade dobrovoľníkov, ktorí nám chodia pomáhať. Zadosťučinením sú pochvaly od pretekárov a ich úsmev, keď dorazia do cieľa“ vysvetľuje ďalší z organizátorov a tiež profesionálny horský záchranár z Nízkych Tatier Peter Húska.

Horská záchrana spája teda nielen tých, ktorí chcú pomáhať, ale tiež vytvára priateľstvá, ktoré prinášajú dobré myšlienky a motivujú ľudí k športovým výkonom. Nech sú hory ich bezpečným ihriskom a priestorom na realizáciu myšlienok ešte pekných pár rokov.

Piliere, na ktorých preteky stoja.
Profesionálni horskí záchranári Lukáš Benický, Matej Rumanský, Igor Žiak a Peter Húska (zľava)

Menný zoznam víťazov jednotlivých kategórií: https://www.skimostats.com/event/slovak-national-cup-2023-24-hore-dole-deresom

Najlepší pretekár spomedzi zúčastnených horských záchranárov: Lukáš Trizna

Dĺžka trasy: 11,15 km

Celkové prevýšenie: 1239 m

Najlepší čas: Jozef Hlavčo (1:18:20, kategória Muži)

Jozef Hlavčo (uprostred), absolútny víťaz pretekov

Autorka textu: Oľga Krajčiová

Autori fotografií: Veronika Mikulášová, Ján Grajciarik, Juraj Sýkora a Pavel Skalický