Desať rokov od tragédie pod Nanga Parbat

22. jún 2013 bola bežná sobota. Pod pakistanskou osemtisícovkou Nanga Parbat, deviatou najvyššou horou sveta, sa v základnom tábore pripravovala ukrajinsko-gruzínska expedícia na jej zdolanie. Desať horolezcov a pakistanský sprievodca sa ale nedeľného rána nedožili. Stali sa obeťami teroristického útoku, ktorý sa odohral v noci. Zanikol sen o Nanga Parbat. Zanikla šanca vrátiť sa domov, k rodinám, deťom. Tragédia zasiahla celý – a to nielen horolezecký – svet. Peter Šperka a Anton Dobeš, dvaja Slováci, ktorým sa pod Nanga Parbat nestala osudnou hora, sa pred desiatimi rokmi z výpravy do Pakistanu už živí nevrátili.

Peter Šperka pracoval najprv ako dobrovoľník v Tatranskej horskej službe, neskôr ako profesionálny záchranár Horskej záchrannej služby. Bol tiež horským vodcom a horolezcom, vystúpil na niekoľko osemtisícoviek. Nanga Parbat mala byť ďalšou.

Každoročne sa vo Vysokých Tatrách konajú medzinárodné preteky horských záchranárov. Ich myšlienku ešte za svojho života vytvoril horolezec Vlado Tatarka. „O jeho predstavách vedel Peter Šperka. Keď ocko zomrel, Peter Šperka to hneď aplikoval do praxe,“ vysvetľuje vznik pretekov Vladka Tatarková. Aby preteky po smrti Petra Šperku nezanikli, spojila jeho dcéra Janka sily s dcérou Vlada Tatarku a s podporou blízkych ľudí a nadšencov sa tento rok konal už dvadsiaty ročník memoriálu.

Horská záchranná služba si pripomína stratu Petra Šperka, ktorý aj keď prešiel najvyššími pohoriami sveta, najbližšie mu boli Tatry. Maličké pohorie, ktoré formuje veľké osobnosti a pri mene Petra Šperku to platí dvojnásobne.