Bez výstrah

Poľských turistov pochovala lavína

V obedňajších hodinách sa záchranárom Horskej záchrannej služby podarilo nájsť dvojicu poľských turistov, po ktorých pátrali v posledných šiestich dňoch. „Miesto nálezu označil služobný pes. Po skúšobnom hľadaní lavínovou sondou bola nájdená prvá obeť. Aj v druhom prípade našli pozostatky hľadanej obete za výrazného pričinenia psov, ktoré sú cvičené na vyhľadávanie ľudí v lavínach,“ objasnil detaily psovod HZS Ján Žiška. Odtrh lavíny bol v južnej expozícii masívu Bujačieho vrchu z nadmorskej výšky cca 1790 m n. m. a čelo nánosu bolo v nadmorskej výške 1170 m n. m. Dĺžka nánosu bola 600 metrov, maximálna výška nánosu 8 metrov, šírka nánosu 50 metrov. Bola to lavína z mäkkého premočeného snehu, ktorá sa uvoľnila pravdepodobne samovoľne, následkom poludňajšieho oteplenia oťažením snehovej pokrývky. Rýchlosť takejto lavíny je v porovnaní s lavínami zo suchého snehu malá, a dosahuje rýchlosť od 3 do 30 m/s, avšak môže vytvoriť tlak od 5 do 60 ton/m2. Obete sa našli v nadmorskej výške 1230 m n.m. „Muž bol v hĺbke 2,9 metra, a neďaleko neho žena prikrytá kameňom v hĺbke 3,5 metra. Obaja boli vmrznutí v kompaktnom snehoľade a pokrytí hrubou vrstvou ľadu. Kompaktný ľad vytvorila svojim tlakom tečúca lavína. Predná časť lavíny obete najskôr zvalila na starý sneh, kým druhá pomalšia, ale väčšia časť lavíny sa pomaly valila cez už stojacu prvú vrstvu a svojim tlakom vytvorila z mokrého snehu takmer kompaktný ľad. Cez kompaktný snehoľad pachy takmer neprenikajú, alebo sú veľmi rozptýlené, čo bolo príčinou označovania psov v prvých dňoch vo väčšom okruhu. A s lavínovými sondami sa ľad prepichnúť takmer ani nedá,“ uviedol ďalej Martin Matušek. Nehoda sa udiala v Doline Siedmich prameňov v sobotu 4.apríla 2009 o 13:35 h neďaleko chaty Plesnivec. Počas šiestich dní pátralo po 65-ročnom poľskom turistovi a jeho 27-ročnej dcére 59 záchranárov a 20 psov so psovodmi z viacerých oblastných stredísk HZS a dobrovoľní záchranári HZS. Podľa slov náčelníka oblastného strediska HZS Vysoké Tatry mjr. Bc. Martina Kulangu pri pátraní bola veľmi dobrá súčinnosť s Policajným zborom SR, mobilnými operátormi a záchranármi poľského TOPRu.